-svEdEdecTvO_alEbO_ziwOtOpis_trOchU_inAk-

10. března 2008 v 19:23 | jajushiQ
Na svet som prišla v r.1978. Bola som takmer zázračné, i keď tvrdohlavé a vzdorovité dieťa. Intelektom som však vysoko prevyšovala ostatné decká. Vďaka tomu a mojej láskavej mame, učiteľke, som sa neskôr výborne ujala na školskej pôde a až po maturitu na gymnáziu som bola premiantkou triedy. Hoci som vždy mala okolo seba pár dobrých kamarátok, chýbala mi partia, s ktorou by som sa mohla naplno vyblázniť. Vždy som cítila, že som iná než väčšina svojich rovesníkov, s hlavou plnou všelijakých starostí a obáv, zásadne vyčnievajúca z radu, trochu rebelantská a dosť prchká. Doma som bola hýčkaná, ale nie veľmi šťastná. Taťo bol totiž alkoholik a hoci ma mal rád a nesprával sa ku mne násilnícky, trpela som vedno s mamou jeho nespoľahlivosť, pozdné príchody, hádky a hlavne bezmocnosť nad jeho a tým aj našou biedou. Nedávno sa upil na smrť...

Moje trápenie začalo v šestnástich, zdanlivo vcelku nevinným a u puberťákov bežným vytláčaním si vyrážok. Vždy sa mi na sebe niečo nepozdávalo. Predtým som si dlho namýšľala, že potrebujem schudnúť, hoci som v skutočnosti vždy mala peknú postavu. Problémy s kožou však zatienili všetko. Najprv som si do krvi štípala a rozorvávala nechtami vyrážky, neskôr som, ako správny homo sapiens začala používať nástroje. Dodnes môj inštrumentár tvoria ihly, špendlíky, nožničky, žiletky. Pred okolím (s výnimkou rodiny) som to roky úspešne tajila, obmedzujúc sa na ramená, plecia a hruď, občas lýtka, čo zakrylo vhodne volené oblečenie. S výstrihmi a ramienkami som sa nadobro rozlúčila. V posledných rokoch však padla za obeť tvár. Som posiata veľkými, zväčša hypertrofickými jazvami, s priemerom 1-1,5 cm na tvári; na tele sa nájdu aj väčšie. Spočítať sa už nedajú. Aj teraz na mňa zo zrkadla civí poblednutá zjazvená tvár s čerstvými ranami. Stal sa zo mňa presný opak toho, do čoho sa človeka snažia dotlačiť ženské časopisy s usmiatymi modelkami a televízia s reklamou na pleťové krémy. Ubližovanie si nie je pre mňa žiadna rozkoš, i keď tečúca krv mi poskytuje akési zadosťučinenie. Myšlienky vtedy nie sú podstatné. Je to zvláštny blúznivý stav sústredenia sa na to jediné. Nič už nie je dôležité, ani bolesť nie. To pocity, ktoré tomu predchádzajú sú podstatné: neznesiteľné nutkanie, miestami až hraničiace s fyzickou nevoľnosťou, nástojčivý pocit, že niečo nie je v poriadku a musím to d-o-k-o-n-č-i-ť. Zúrivo umienená nenávisť voči hnisajúcim ranám a tvoriacim sa jazvám. Fatalizmus a bezmocnosť. Obvykle sú u mňa tieto stavy súčasťou predmenštruačného syndrómu. Objavujú sa hlavne vtedy, keď sa mi niečo nedarí alebo keď sa mi do niečoho nechce. Posilňujú ich obavy a očakávania, dokonca i tie radostné. Všetky myšlienky a konanie vtedy nedočkavo smerujú k tomu jednému a som ochotná urobiť hocičo, aby som sa dostala k svojim nástrojom a súkromiu. Robím to, lebo to musím robiť. Mám pocit, že inak explodujem a neviem sa na nič iné sústrediť. Potom mám aspoň chvíľu vytúžený kľud, no s geometricky narastajúcimi výčitkami narastá aj napätie a začarovaný kruh sa uzatvára…Prajem si zomrieť, zahadzujem ciele, vyhýbam sa povinnostiam i ľudom, utiekam sa do spánku, vymýšľam si výhovorky, rezignujem, ľutujem sa a nenávidím zároveň a opäť si zväčšujem rany, čo sa nestíhajú hojiť. Choroba však nepožiera len moje telo a nervy, ale aj čas. Hromadu času. Oddávam sa tomu celé hodiny, ba celé dni. Ako vlastne fungujem? Mám aj dobré, i keď žalostne krátke obdobia. Vtedy zvládam povinnosti priam bravúrne, žijem na plný plyn, chtiac si všetko vynahradiť a generujem v sebe toľko šťastia, že si ho nemôžem nechávať pre seba. Inak si doslova kradnem chvíľky aspoň na to najnevyhnutnejšie a zvyšok nejako odložím. A tak som sa, po niekoľkých pokusoch o samovraždu, dvoch prerušeniach štúdia a traumatickom pobyte v dvoch psychiatrických zariadeniach prehrýzla až k vysokoškolskému diplomu. Som zamestnaná, fungujem vďaka liekom (Assentra, Seroquel, Orfiril long) a hlavne vďaka svojim najbližším
ZDROJ:http://monix.mysteria.cz
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama